V minulosti delikatesou, dnes nezdravou pochúťkou? Nie je paštéta ako paštéta!

Do kameňa vytesané už okolo r. 1700 pred narodením Krista – nie je reč o desiatich prikázaniach, ale o prvých písomne sprostredkovaných receptoch na výrobu paštéty. Receptúru, v tom čase zjavne obľúbenej pochúťky, zaznamenali pre potomkov Sumeri pomocou klinového písma.

Názov „paštéta“ je odvodený od stredolatinského slova „pasta“, znamenajúceho „cesto“, resp. „cestovina“. Tradične teda pod mäsovými paštétami rozumieme mäsovou hmotou plnené pečivo z krehkého, napr. lístkového, cesta. V sumerskom recepte bola hlavnou ingredienciou paštéty hydina. Z Orientu sa na územie dnešnej Európy dostali mäsové taštičky pravdepodobne až okolo roku 1000 nášho letopočtu. Baštou vo výrobe paštét sa stalo Francúzsko a neskôr aj Taliansko. Paštéty patrili k exkluzívnym špecialitám na stoloch šľachty a duchovenstva.

Vlastnú paštétovú kultúru si postupne vyvinula každá krajina. Táto delikatesa sa pripravuje rôznym spôsobom a v rôznych formách – ako terrine, timbale, galantína, bouchées, a pod. Základom paštét by malo byť kvalitné mäso (hydinové, bravčové, vnútornosti,...), dochutené kvalitnými koreninami (príp. alkoholom, hubami, orechmi či brusnicami). Jemná zmes môže obsahovať i hrubšie kusy mäsa. Jednotlivé chute sa dokonale premiešajú tepelnou úpravou.

Väčšina z nás si však paštétu predstaví ako možno chutný, no nie veľmi zdravý mäsový výrobok v konzerve, ktorý sa ľahko rozotiera na chleba.

Čo vyčítajú paštétam ich odporcovia?

Do konzervovaných paštét z veľkovýroby sa kvôli úspore nákladov často pridávajú druhotriedne náhradky. Výživovú hodnotu výrobku znižuje napr. palmový tuk, múka, sója a škrob. Povedzme, že bravčové a hydinové kože možno brať ako prírodný zdroj kolagénu. V zložení sa však objavujú aj mnohé Éčka na predĺženie trvanlivosti, zachovanie či zlepšenie chuti, vône a konzistencie. Nie všetky musia byť škodlivé, no veľa z nich spôsobuje pri častej a dlhodobej konzumácii vážne zdravotné problémy.

K poškodeniu reputácie paštét významne prispeli tiež zavádzajúce názvy: napr. keď sa v „kačacej paštéte“ v skutočnosti nachádza 90 % bravčového mäsa a len 10 % kačaciny. Ak si pozriete na Slovensku aktuálne platnú Vyhlášku o mäsových výrobkoch, požiadavky na mäsový produkt sú veľmi všeobecné a minimalistické. Z hľadiska legislatívy sa teda kačacou paštétou môže nazývať aj tá, ktorá obsahuje vo väčšom pomere bravčovinu. Samozrejme, i tučnejšie bravčové mäso má pre zdravie v primeranej miere svoje prínosy, poctivý výrobca sa však nesnaží zavádzať spotrebiteľov ani v názve výrobku, ani na etikete.

Takisto sú často diskutovanou témou pečeňové paštéty. Ak sa bojíte konzumovať pečeňovú paštétu kvôli vysokému obsahu škodlivín v pečeni, len pripomíname, že hlavnou úlohou tohto orgánu je toxíny neutralizovať, nie skladovať. Do pečene zvierat s krátkym životným cyklom, ako sú napr. husi, kačky či kurčatá, by sa uložiť ani nestihli. Naopak, pečeň je zdrojom mnohých vitamínov, vrátane vitamínu A. Pravdepodobnosť predávkovania vitamínom A, pokiaľ ho prijímate v potrave a nie ako výživový doplnok, je takmer nulová.

Vyberte si z našej ponuky

My v Top-Farm si nesmierne vážime dôveru zákazníkov a sme hrdí na to, že naše paštéty patria medzi tie pravé farmárske a poctivé. Naša kačacia paštéta obsahuje 65 % kačacieho mäsa, a neobsahuje žiadne emulgátory, konzervanty, a ani lepok. Je teda vhodná i pre celiatikov. To isté môžeme povedať aj o kuracej paštéte a bravčovej paštéte. V každej sa nachádza naozaj to, čo deklaruje nápis – teda vysoký podiel kačacieho, kuracieho alebo bravčového mäsa s overeným pôvodom. Paštéty sú skladované v skle a každá kombinácia predstavuje ozajstný gurmánsky zážitok.